Moje malé katióny opäť v akcii

Autor: Anna Šuľáková | 13.2.2012 o 17:57 | Karma článku: 6,86 | Prečítané:  835x

V nedeľu ma chytila otravná nádcha. A zmyslela si, že so mnou strávi zvyšok týždňa. V pondelok ráno som vstúpila do triedy k mojim tretiakom a o dve oktávy nižším hlasom pozdravila: „Dobré ránko." Decká hneď zbystrili sluch aj zrak a snažili sa zistiť, čo mi je. Cez opuchnuté oči som škúlila na devätnásť zvedavých hláv. Môj nos vykazoval všetky známky prechladnutia a dal to najavo aj vizuálne. Očervenel a mala som pocit, že vybuchne.

V rannom kruhu mi deti zverili všetky tajomstvá a zážitky z predošlého víkendu. Hemžili sa na koberci a prekypovali radosťou. Aj ja som prekypovala radosťou, ale akosi protipólne. Od prekročenia prahu dverí do zápisu nového dňa v triednej knihe som použila už tri hygienycké vreckovky. A to ubehlo len 10 minút z hodiny. No paráda ! A deň sa môže začať.
Zahľadela som sa pozorne na celú triedu. Deti pokojne sedeli a už tušili, že s ich pani učiteľkou nie je niečo v poriadku. Čakali, čo zo mňa vyjde. Bystré hlávky však vedia, čo sa deje, keď má človek plný nos. Tak som sa nadýchla a huhňavým hlasom ako medveď začala. Hneď som ich požiadala o to, aby sa snažili byť tolerantné, že sa necítim najlepšie a mám nádchu. Vtedy som ešte netušila, ako úžasne to zaberá. Spustila som výklad a tradičný menežment hodiny. Prešla prvá vyučovacia hodina, druhá, tretia ... a ručička detskej šantivosti sa stále nepribližovala ku kritickým hodnotám. Deti ostali aj počas piatej hodiny kľudne sedieť a ja som to nechápala. Čo sa to s nimi deje? Asi si ráno tiež dali po jednom paralene alebo nie?
Ale na konci vyučovania prišlo odhalenie. A to v podobe jedinej otázky z úst deväťročného dievčatka: „Pani učiteľka, však sa do zajtra vyliečite?" Ostatné deti sa hneď pridali a jedno cez druhé sa prekrikovali ako veľmi chcú, aby bola ich pani učiteľka opäť fit. Musela som im sľúbiť, že si hneď po vyučovaní nasadím domácu liečbu a zaľahnem do postele. Vedela som, že v utorok a zvyšok týždňa by to pre nich už nebolo to pravé orechové. A to som predsa tým mojim malým šidielka nemohla urobiť.
Lebo sú to stále moje malé živé katióny, ktoré mi dávajú energiu a radosť do života.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?