Moje malé katióny

Autor: Anna Šuľáková | 25.1.2012 o 16:55 | (upravené 25.1.2012 o 22:12) Karma článku: 10,59 | Prečítané:  1428x

Hrnček po káve ešte nevychladol a ja už veselo vstupujem do svojej triedy. Povinná ranná dávka kofeínu postupne zaberá. S rozšíreným úsmevom na perách zdravím svojich tretiakov: „Dobré ránko."

Mám ich rada takých, akí sú. Osemnásť hláv nápadov, huncútstiev, dobrodružných predstáv a nikdy nekončiacej zábavy. Sú ako kladne nabité ióny. Mojich osemnásť katiónov. Som si istá, že väzba medzi nami je dokonalá, pretože ja som anión a teda, ak premýšľate a aspoň niečo ste si zapamätali z chémie, tak viete, že katióny a anióny sa navzájom priťahujú.

Spolu ako celok totiž tvoríme kladne nabitý náboj. Keď sa moja energia vyčerpá, a to v tomto finišujúcom období nie je žiadna novinka, tak ku mne pribehne hneď naraz niekoľko malých katiónov a je veselo. Vlastne k mojej katedre. Svätyňa s papiermi, výpismi, klasákom a triednou knihou. Zaujímavý pohľad, ktorému horúčkovito konkuruje 10 nažlto natretých lavíc s učebnicami, zošitmi, perami, ceruzkami, farbičkami, pracákmi a drobnými hračkami.

Sú to vytrvalé šidielka s fantastickou predstavivosťou. Každý deň nové zážitky a príbehy. Jeden lepší ako druhý. Detská hravosť v nich cirkuluje nepretržite dvadsaťštyri hodín denne. A práve týmto sú výnimočné a iné ako my dospelí.

Moje malé katióny sa cez prestávku hemžia po triede alebo chodbe a ja ich sledujem. Niekoľko z nich sa pristaví pri mojom stole. Niektorí pribehnú a hneď ufujazdia užívať si prestávku a iní pobudnú pri stole. Množstvo nevypovedaných zážitkov sa mi sype do uší ako vlna tsunami. Frmol slov a veselej nálady a prelína so šumom triedy. Ale ja ich počúvam a každému z nich pozerám do očí. Aby vedeli, že ich vnímam. To, čo mi hovoria, je pre nich v tej chvíli nesmierne dôležité a ja to viem. A viem aj to, ako veľmi ich mám rada. A ako majú rady ony mňa.

Dnes ráno mi Ninuška priniesla darček. Jednoduchý apäťkový formát papiera s nakreslenými ružičkami a tretiackym písmom úhľadne napísané: „Mám Vás rada, pani učiteľka. Ďakujem, ža nás tak pekne učíte slovenský jazyk a matematiku, aj iné predmety." To je ten najväčší katión, ktorý do mňa narazil v dnešný deň. Spätná väzba nemusí byť len o vedomostiach, ktoré budú onedlho zaznamenané na dôležitom papieri zvanom Vysvedčenie.

Pre mňa je najkrajším vysvedčením pocit, že každé ráno na mňa v triede čaká osemnásť hláv nápadov, huncútstiev a nekončiacej zábavy, ktorým na mne záleží.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?