Ako vybabrať so sychravým dňom a udržať si dobrú náladu

Autor: Anna Šuľáková | 27.2.2011 o 12:46 | Karma článku: 3,94 | Prečítané:  625x

Je nepríjemne vlhko a chlad sa vkráda pod oblečenie. Všetky chĺpky na rukách aj nohách sú v pozore a snažia sa zmobilizovať všetky sily na udržanie telesnej teploty. Zrýchlim krok, aby som im pomohla. Skladám dáždnik a vkĺznem do útulnej kaviarničky Kaiser Cafe.  

Hneď na prvý pohľad je jasné, že je sobota poobede a upršaný deň. Stoly a stolíky sú zaplnené zákazníkmi pohodlne usadenými na stoličkách a v boxoch, popíjajúcich svoje nápoje. Živá vrava sa mieša s pobehujúcimi čašníčkami približne v mojom veku, ktoré majú čo robiť, aby ulahodili maškrtným nemeckým žalúdkom. Očami nájdem prázdny stôl v kúte pri okne a konečne si sadnem. Zaplaví ma príjemné teplo a vôňa kávy. Objednám si latte a pohodlne sa zahniezdim na stoličke. Sledujem život na ulici.

Dážď medzičasom zhustol a nabral na intenzite. Padajúce kvapky sa s čľapotom odrážajú od zeme a zase pristávajú a zbiehajú sa do úzkych potôčikov. Potôčiky mohutnejú a vytvárajú mláky. Presne také, do ktorej som vstúpila aj ja. Na jazyku sa mi rozplýva horkastá chuť kávy a pomaly zohrieva premrznuté telo. Chodci sa postupne vytrácajú a Jubiläum Platz osirie. Dážď slabne a sivé mračná sa ďalej plavia po oblohe.

Teplé a suché ovzdušie caffetterie ma uspáva. Hodím do seba posledný hlt latte, zdvihnem zo zeme mokrý dáždnik a vyjdem na ulicu. Bŕ! Strasie ma. Sledujem ciferník na hodinkách a zisťujem čas príchodu autobusu. Zo všetkého najviac si teraz želám ľahnúť si pod teplý paplón a zakryť sa až po uši. Z diaľky ku mne dolieha nepretržite trúbenie. Otočím hlavu za zvukmi, ktoré postupne silnejú. Pred semaforom, na ktorom svieti červená, zastavujú trúbiace autá a vytvárajú pravidelnú kolónu. Na každom z nich visí na anténe priviazaná biela stužka. Áh! Dôjde mi. Svadba. Vodiči využívajú naskytnutú príležitosť pred semaforom a upozorňujú na seba presne tak, ako to robievajú malé deti. Mladomanželia budú bohatí, skrsne mi v hlave veselá myšlienka.

Na semafore zasvieti zelená a autá sa dávajú opäť do pohybu. Prebehnem na druhú stranu k zastávke a drkocem zubami. Je poriadne chladno. Zastávka pod strechou je totálne obsadená a čakajúci sa tvária, akoby si svoje miesto už vopred dôkladne rezervovali. Fľochnem na nich nepríjemným pohľadom a vychutnávam si svoj široký dáždnik. Konečne prichádza autobus. Tí bez dáždnika sa tlačia ako hmyz prví a nepríjemne strkajú. Strkám sa aj ja. Ale pritom dávam pozor, aby som niektorému z nich nešťastne nevypichla oko dáždnikom. Je mi to treba? Nie, a tak trpezlivo čakám. Vhupnem do autobusu a sadnem si na teplé sedadlo.

O desať minút už otváram dvere svojho bytíku a otrepávam kvapky z dáždnika. Uvarím si teplý ovocný čaj a capnem na pohovku. Vkĺznem pod deku, otvorím knihu a chlipkám horúci čaj. Dážď zase bubnuje na okno. Mne je to už jedno. Ponorím sa do deja a cítim, ako ma čaj celú pomaličky zohrieva.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?