Vysmiati žiaci prídu ráno do školy a ich pohľad je plný nezodpovedaných otázok typu: „Bude dnes písomka z matiky?" Tí, ktorí sa naučili, sa radšej opýtajú: „Bude písomka rozdelená na A a B skupinu?", aby si sadli do správneho radu, veď predsa nie sú béčka. Ale realita je niekedy trošku iná. Tých vysmiatych žiakov ešte nájdeme na prvom stupni, to hej. No na druhom stupni je drvivá väčšina tých, ktorí spĺňajú štatistiky všeobecnej nechuti a antipatie ku škole. Česť výnimkám. Ani sa im nečudujem, keď majú päť alebo šesť hodín sedieť na tvrdej stoličke, čmárať poznámky do zošita, odpovedať z predchádzajúceho učiva alebo počúvať nadšeného učiteľa namiesto sedemhodinového sedenia za fejsbúkom. Aké nespravodlivé ...
Písomka z dejepisu. Charakterizuj turecké vpády. Vedieme predsa deti k samostatnému plynulému vyjadrovaniu sa. Odpoveď, ak žiačika náhodou v tej chvíli osvieti, znie: „Turecké vpády to je, keď cudzý prídu do cudzieho." Iste ste si všimli tú neprehliadnuteľnú gramatickú chybu (cudzý). Vy áno, no ten žiačik je skalopevne presvedčený o tom, že po dz sa píše vždy ypsylon a nedá dopustiť na druhý ročník, kde sa učil rozdelenie spoluhlások na tvrdé a mäkké.
V ďalšej otázke zaboduje ešte viac. Tu už má na výber z troch možností. Vodca Turkov sa volal: a) Cyril, b) Daidalos, c) Sulejman. Veselo zakrúžkuje Daidalos a pripíše k tomu Ikaros, lebo to kdesi v tej spleti informácii (mimochodom z literatúry) zachytil a pani učiteľka to iste zabudla do tej možnosti napísať.
No nebudeme hneď vešať hlavu. Máme pred sebou prírodopis. Otázka znie: Kde rastú listnaté stromy a uveď príklad. Žiakova odpoveď: Listnaté stromy rastú v lesoch, najmä v nížinách, 258 + 400. To bol ten príklad.
Ale aby ste si nemysleli, že som zaťažená na druhostupniarov, tak tu je jedno eso aj zo štvrtého ročníka. Otázka má tri možnosti a znie: Človeku najbližší cicavec je: a) slon africký, b) delfín, c) šimpanz. Odpoveď: Slon africký. Dôvod sa už nedozvieme.
Optimizmus učiteľov ani po týchto perličkách neklesá a s o to väčšou chuťou odovzdávajú deťom už aj tak dosť okresané vedomosti. Snažia sa o to, aby žiaci čítali texty s porozumením. To znamená vedieť, čo číta a rozumieť tomu, vedieť zdôvodniť prečo je to či ono tak. Dôkazom zvládnutia tejto úrovne vedomostí je aj nasledujúca odpoveď z písomky na hodine literatúry. Otázka znie: Vypíš z tohto dvojveršia farbu kvetov:
„V povetrí letia bledé lupene kvetín,
na lúke šantia šťastné kŕdle detí."
Žiakova odpoveď je jasná: Nie je tam žiadna farba, je to chyták. Je vidno, že mladý dobre pozerá akčné seriály, kde sa hlavný hrdina nenechá nachytať a prekabáti zvyšok gangstrov.
Deti dnes zaujímajú oveľa atraktívnejšie veci ako Žltá ľalia, turecké vpády, chemické zlúčeniny, fyzikálne zákonitosti alebo slovné úlohy. Akosi vymiera povinná literatúra a čitateľské denníky. Ktorýsi žiak sa ma nedávno opýtal, čo je to ten čitateľský denník? Trpezlivo som mu to vysvetlila, ale len sa zasmial. Vedomosti sa mnohým zdajú na obtiaž a klasická lieratúra je pre nich tabu. Tak potom čo od nich učitelia chcú?
Budú vedieť rýchlo písať na klávesnici, ale nebudú vedieť vyhľadávať informácie. Budú vedieť četovať, ale ich plynulý ústny prejav bude úbohý. A všeobecné vedomosti? Nula bodov. Opäť česť výnimkám.
