Toto šicko še porichtuje, aľe na nič še nešmi zapomnuc, bo nedobre bi bulo. Kedz je doma dobri gazda a poriadna gazdiňa, veckaj še i šickoho každomu ujdze a na nič še nezapomne.
Pervej potrebuje gazdiňa porichtovac šumny pruceny košar, dobre veľky, žeby še šicko pomejscilo. Tak do toho košara pouklada pasku, kolbasky, hrudku, šouldru, cviklu, chren, maslo i suľ. Najľepši ja sebe porichtovac šicko už u sobotu večar po Vzkriešeňu, bo paska še šveci takoj u nedzeľu rano. Mlade dzivky še vyparadza, žeby jedna pred druhu šumne vižirali. Aľe chtora sebe ňehodna radi a nedava sebe pozor, ta vajca porozbija a balamuti narobi sebe i calej rodziňe. Šicke ľudze pridu u ňedzeľu rano do koscela s polnim košarom. Komu še mesto neujdze, muši zostac vonka pred koscelom. Šicke ľudze čekaju kedz pridze dôstojny pan farar so švecenu vodu a s vetvičkami pofirka zaradom šicke košariki, veľke i male. Aľe pervej, jak tote šicke jedla pošveci, každa gazdiňa perši odkryje svuj košar, žeby še švecena voda dostala ku šickomu, co u tym košaru je. Kedz už je jedlo pošvecene, gazdiňe zakryju svoje košariky a ucekaju kožda do svojho obisca, dze na nich už čeka cala rodzina. Šumne porichtovani stul so šumnym obrusom i šicko jak ma u veľkonočnu nedzeľu buc. Gazdiňa odkroji z každoho jedla, co je pošvecene a naloži na taňerik. I pasku nakroji, žeby še s maselkom pomascic mohla. Šicko šumne pouklada na stul a kedz šicke pošidaju a pomodľa še, možu sebe vžac i jejs. Každy sebe bere zo šickoho kuščok, okoštuje a ži. To znači, že šickoho je dojs a pošvecene jedlo doňeše do rodzini bohatsvo a pokoj. Kedz je už i hlavny gazda syty, šicke še pomodľa i podzekuju za dary, co doma maju. Podachtori sebe i paľenky naleju, žeby zdrave buľi a žaludka še im neulapilo.
Tak še u nas na Zempľiňe šveci paska. A kedz neznace, jak še u nas na veľkonočny pondzelok oľiva, tak price še popatrec. Aľe mušice še perši naučic vinšovac „Christos voskrese!", bo ľem tak vam naše mlade dzivky daju po vajcu a naľeju paľenočki.